VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SLOVNÍKA, JEHO CIELE A VYUŽITIE

Lexika slovenských terénnych názvov je výkladový a dokladový slovník slovenskej a do slovenčiny adaptovanej inojazyčnej apelatívnej a propriálnej lexiky, ktorá sa vyskytuje v terénnych názvoch. Heslom je lexéma, ktorá abstrahuje od konkrétnych vzťahov objekt – proprium. V jednej heslovej stati sa nachádzajú údaje o lexéme, jej výskyte v terénnych názvoch, jazykovej, onymickej charakteristike a areálovom rozšírení.

Terénne názvy, anojkonymá (alebo aj nesídelné geografické názvy) sú vlastné mená neživého prírodného objektu a javu na Zemi a toho človekom vytvoreného objektu na Zemi, ktorý nie je určený na bývanie a je pevne fixovaný v krajine. Delia sa na chotárne názvy (názvy hospodársky využívaných objektov, napr. polí, pasienkov, záhrad, viníc, lesov), oronymá (fyzickogeografické názvy alebo názvy geografického reliéfu, napr. pohorí, vrchov, dolín, nížin), hydronymá (vodné názvy, napr. názvy riek, jazier, vodných nádrží, rybníkov), speleonymá (názvy jaskýň a priepastí), hodonymá (názvy dopravných ciest) a skupinu objektov a javov, ktoré nie sú určené na bývanie, napr. kameň, božia muka, trigonometrický bod, resp. výšková kóta.

V lexikografickom spracovaní a v digitálnej databáze terénnych názvov sa zachytili takmer všetky druhy terénnych názvov. Zaraďovali sa predovšetkým názvy objektov ako napríklad baňa, dolina, chotár, chrbát, hrebeň, jaskyňa, les, lúka, močiar, pasienok, pole, priepasť, priesmyk, roklina, sedlo, skala, strž, svah, štôlňa, vinica, vrch, výšková kóta, žľab.

Z oronymie sa nespracúvajú názvy pohorí a horstiev, pretože starých historických názvov je veľmi málo a názvy väčších orografických (horopisných) celkov sa často menia podľa toho, ako sa vyvíjajú názory na geomorfologické členenie zemského povrchu. Z názvov jaskýň sa prioritne zaraďujú predovšetkým tie, ktoré neboli utvorené umelo. Názvy dopravných ciest (hodonymá) sa zatiaľ nespracúvajú, lebo predstavujú veľmi malú skupinu. Lesné cesty zvyčajne nemali vlastný názov a staré názvy majú len historický charakter. Dnešné cesty sú označované číslami, resp. kombináciou písmen a čísel. Názvy ulíc patria medzi urbanonymá a názvy napr. horolezeckých trás sa utvárajú umelo. Názvy poľných ciest alebo ich častí sú ojedinelé. Ak sa v toponymickom materiáli vyskytnú, spracujú sa, pričom ako druh objektu sa uvádza miesto. Informácia, že ide o poľnú cestu alebo jej úsek, je vo výkladovej časti heslovej state. Trigonometrické body sa dnes už nepoužívajú, označujú sa v heslách ako výškové kóty. Názvy trigonometrických bodov z intravilánu obcí boli najčastejšie názvy kostolov, budov, príp. názvy iných druhov objektov, ktoré nepatria medzi terénne názvy,  a preto sa pracúvajú len tie, ktoré sa nachádzajú v extraviláne obcí. Názvy majerov, samôt, kopaníc, lazov, skupín obývaných domov či jednotlivých domov a miestnych častí sa v slovenskej onomastike zaraďujú medzi názvy sídelných objektov (miestne, osadné názvy, ojkonymá), preto sa nespracúvajú. Výskum a spracovanie hydronymie na Slovensku prebieha samostatne podľa jednotlivých povodí veľkých tokov v rámci dlhodobého projektu Hydronymia Slovaciae, ktorý vychádza z metodických princípov medzinárodného projektu výskumu tečúcich a stojatých vôd Hydronymia Europaea. Keďže sa po dokončení tejto úlohy plánuje samostatné syntetické spracovanie hydronymickej lexiky, vodné názvy sa zatiaľ do slovníka nezaraďujú.

Terénne názvy zachytávajú rôznorodú toponymickú lexiku. Oronymá bývajú veľmi staré a vznikli zo slov, ktoré sa používali od dávnych dôb. Význam oroným stúpol predovšetkým s rozvojom dopravy a turizmu, čím názvy mnohých i menších objektov nadobudli širší okruh používateľov. Naproti tomu sa vo všeobecnosti prijíma názor, že chotárne názvy sú mladšie v porovnaní s inými druhmi terénnych názvov a oveľa častejšie podliehajú zmenám. Sú menej ustálené, pretože pomenúvajú objekty, ktoré sa ľudskou činnosťou najviac menia, vyvíjajú a pretvárajú, napr. pole sa prestalo obrábať a vznikla z neho lúka, neskôr pasienok, les sa vyrúbal, lúka sa rozorala a premenila na pole. V dôsledku zavedenia kolektívneho hospodárstva sa napríklad sceľovali polia a vznikali hony, čím názvy jednotlivých polí zanikli a hon zväčša prebral názov iba jedného z nich. V súvislosti s neskoršími zmenami v poľnohospodárstve nastali aj zmeny v charaktere využívania poľnohospodárskych pozemkov. Polia a lúky z extravilánov zmenami územných plánov predovšetkým veľkých miest prešli do intravilánov obcí a boli rozparcelované na stavebné pozemky. V súčasnosti vplyvom účinkov politicko-ekonomických tendencií a regulácie poľnohospodárstva, ale aj nezáujmom ľudí pracovať v poľnohospodárstve alebo sa venovať farmárčeniu, chovu hospodárskych zvierat, oslabuje sa používanie chotárnych názvov a povedomie ľudí o nich. Viac sú známe a používajú sa v určitých záujmových alebo pracovných skupinách, napr. medzi lesníkmi.  

Cieľom spracovania terénnych názvov je zachytiť a sprístupniť širokej odbornej i laickej verejnosti lexiku, ktorá sa v terénnych názvoch vyskytuje, resp. sa vyskytovala v minulosti v prvom rade pre ďalší diachrónny a synchrónny výskum anojkonymickej lexiky a slovnej zásoby slovenského jazyka. Digitalizácia terénnych názvov a ich lexikografické spracovanie sú poslednou šancou, ako predovšetkým chotárne názvy a ich lexiku zachovať pre budúce generácie a utvoriť podklad pre ďalší najmä jazykovedný výskum a výskum fungovania terénnych názvov v komunikácii.

Metodika digitálneho spracovania poskytuje výhody a oveľa širšie využitie, ako je koncipovanie hesiel predkladaného typu slovníka. Vďaka vzťahom medzi jednotlivými prvkami databázového systému počítačový program dokáže zostaviť na základe danej funkčnej špecifikácie štruktúru heslovej state podľa rôznych požiadaviek a koncipovať slovník podľa požadovaných atribútov, čím v budúcnosti bude možné vytvoriť niekoľko verzií knižných, tlačou publikovaných slovníkov. Napríklad na podklade údajov z digitálnej databázy terénnych názvov by to mohol byť nielen slovník toponymickej lexiky, ale aj klasický toponomastikon, ktorého východiskom pri stavbe hesla je pomenovanie jedného objektu, alebo slovník terénnych názvov z určitej geografickej alebo kultúrnej oblasti, okresu, obce, či slovníky podľa jednotlivých druhov terénnych názvov (oroným, chotárnych názvov ap.), nehovoriac o možnostiach rozličných mapových vyhotovení pri vypracúvaní čiastkových štúdií alebo pre areálové atlasové spracovanie slovenskej i slovanskej anojkonymie. Pri lexikografickom spracovaní súčasné časové a personálne možnosti nedovoľujú podrobne do hĺbky preskúmať každú lexikálnu jednotku a verifikovať jednotlivé vyexcerpované názvy. Počítačové spracovanie umožňuje databázu terénnych názvov a jednotlivé heslové state digitálneho slovníka v budúcnosti upravovať, ďalej dopĺňať a zapracúvať do nich výsledky nových výskumov, zistení podoby názvov, ktoré v čase koncipovania určitého hesla ešte neboli štandardizované. Zapracované novšie poznatky môžu byť súčasťou ďalších knižných vydaní. Výhodou je aj postupné zobrazovanie a zverejňovanie spracovaného anojkonymického materiálu, skoncipovaných a zredigovaných hesiel a mapových vyhotovení na internete, čím sa tento vzácny materiál a výsledky jeho analýz sprístupnia širšej vedeckej, odbornej i laickej verejnosti oveľa skôr, ako budú k dispozícií jednotlivé zväzky knižnej verzie slovníka.

Rozsiahly materiál bude mať význam nielen pre poznanie anojkonymického systému slovenčiny, ale aj pre slovanskú porovnávaciu lexikografiu. Rozličné možnosti mapových vyobrazení z interaktívnej digitálnej databázy, ktoré umožňuje počítačový program, ukážu areálové rozloženie jednotlivých lexikálnych javov, ktoré spravidla nerešpektujú hranice dnešných jazykových a nárečových celkov a budú vhodným podkladom pre atlasové spracovanie slovenskej a slovanskej toponymickej lexiky. Význam digitalizácie a lexikografického spracovania anojkonymického materiálu má neoceniteľný význam pre onomastiku, ale aj pre iné lingvistické disciplíny a ďalšie vedné odbory. Vlastné mená majú rovnaký pôvod ako apelatíva, ale od apelatívnej lexiky sa líšia špecifickými sémantickými príznakmi, funkciami. Základnou funkciou, príznakom proprií je objekt identifikovať, ale zároveň ho diferencovať od objektov daného druhu, triedy. Pôvodná onymická motivácia a lexikálny význam vlastného mena alebo slovného základu, ktorý je dôležitý pri akte nominácie, t. j. pri vzniku propria, sa stáva v jeho ďalšom fungovaní irelevantný. Mnohé názvy sa odpútavajú od apelatívnej lexiky a postupne sa odsémantizujú a hoci objekty postupne zmenili svoj charakter, ktorý už nezodpovedá apelatívnemu významu slova alebo slovného základu propria, ktorý motivoval ich vznik, ďalej fungujú a daný objekt identifikujú. Nielen v terénnych názvoch, ale všeobecne v propriálnej lexike sa tým archivuje stav vývinu jazyka v období utvorenia vlastného mena na určitom území, predovšetkým hláskoslovných, slovotvorných a lexikálnych javov. Anojkonymická lexika dopĺňa pohľad na vývin slovnej zásoby slovenčiny a poskytuje cenné doklady pri skúmaní vývinu a členenia slovenských nárečí. Terénne názvy zachytávajú historickú apelatívnu lexiku, ktorú už v súčasnom jazyku nenájdeme, ale aj starú lexiku, ktorá sa vyskytuje v najstaršej slovenskej toponymii i dnes a predstavuje kontinuitu od praslovančiny k najstaršej slovenskej slovnej zásobe až po súčasnosť.

Terénne názvy odrážajú materiálnu i duchovnú kultúru, hospodárske, ekonomické, politické, sociálne, etnické a iné vzťahy a ich vývin, a preto lexika, ktorú obsahujú, poskytuje zaujímavé informácie aj pre iné vedné odbory a má širšie spoločenské využitie. Lexika ukrytá v terénnych názvoch zachytáva napr. informácie o členitosti terénnu a o dávnejších tvárnostiach súčasného geografického reliéfu, o kvalite pôdy, o ťažení nerastných surovín, o majetkovo-právnych pomeroch v minulosti i dnes, o zaniknutých sídelných a nesídelných geografických objektoch, o niekdajšom pestovaní kultúrnych rastlín, o histórii kultivácie poľnohospodárskej a lesníckej pôdy, o výskyte určitého druhu rastlín a živočíchov, o spôsobe osídľovania a poskytuje indície potrebné pri vyhľadávaní nových archeologických lokalít. Digitálna databáza a digitálny i klasický knižný slovník napomôžu historikom, etnológom, sociológom, literárnym vedcom, archeológom, biológom, geografom, geológom, kartografom a pomôže pri štandardizácii a prípadnej reštandardizácii geografického názvoslovia.

Výskum a analýza slovenskej a do slovenčiny adaptovanej lexiky a jej fungovania v bilingválnom prostredí v Maďarsku je dôležitá nielen z lingvistického, resp. sociolingvistického, historického, etnologického, príp. iného hľadiska, ale má širší kultúrno-spoločenský a hlavne národnostný rozmer. Môže zohrať dôležitú úlohu pri oživení slovenských tradícií a jazyka v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí, pri udržiavaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva a uvedomovaní si etnickej príslušnosti a národnostného povedomia pôvodom slovenských obyvateľov v mnohých po jazykovej stránke dnes už značne asimilovaných slovenských komunitách.

GENÉZA VÝSKUMU A SPRACOVANIA SLOVENSKÝCH TERÉNNYCH NÁZVOV

Na území Slovenska sa uskutočnilo niekoľko súpisových akcií toponymického materiálu, ktoré mali rôzne zamerania a výsledky. Pravdepodobne prvým pokusom zozbierať predovšetkým chotárne názvy z celého niekdajšieho Uhorska bola súpisová akcia, ktorú zorganizoval v šesťdesiatych rokoch 19. storočia (1864 – 1865) Frigyes Pesty. Zozbieraný materiál zo všetkých uhorských stolíc (Fr. Pesty, Helységnévtár) je zviazaný do 63 zväzkov. Na prelome 19. a 20. storočia uskutočnila dotazníkovú akciu Muzeálna slovenská spoločnosť, počas ktorej sa zozbierali údaje z 376 slovenských obcí, najviac zo severného a stredného Slovenska.

Jednou z významných úloh, ktorú vytýčili slavistické zjazdy v Moskve v r. 1958 a v Sofii v r. 1963, bola medzinárodná spolupráca a v rámci nej pre onomastiku určenie závažnej kolektívnej úlohy – Slovanského onomastického atlasu, čo si vyžadovalo vytvoriť koncepciu onomastického výskumu a jeho organizácie na národných úrovniach. Na základe koncepcie onomastického výskumu na Slovensku V. Blanára na podnet nastolených kolektívnych úloh Komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov a s tým súvisiacej potreby plánovitého a organizovaného výskumu a analýzy slovenskej onymie, vznikla v r. 1964 Slovenská onomastická komisia pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV (vtedy ešte pri Ústave slovenského jazyka SAV) v Bratislave. Jednou z nastolených úloh bolo preskúmať slovenské terénne názvy z historického i synchrónneho hľadiska. Najaktuálnejšou úlohou Slovenskej onomastickej komisie a oddelenia dejín slovenského jazyka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa stalo systematické zbieranie vlastných mien, predovšetkým terénnych názvov, a budovanie archívnych zbierok a kartoték.

Podľa prác na pražskom onomastickom pracovisku M. Majtán zostavil v r. 1965  návod na vypracovanie súpisu terénnych názvov a dotazník pre terénny výskum. Súpisová (anketová) akcia prebehla v rokoch 1966 – 1975 podľa vzoru súpisovej akcie v Česku. Intenzívne zbieranie materiálu sa v podstate skončilo do r. 1975. Zozbieralo sa približne 250 000 názvov. V oddelení dejín slovenského jazyka (dnes oddelenie dejín slovenského jazyka, onomastiky a etymológie) Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave sa pod vedením M. Majtána na klasické papierové kartotečné lístky vyexcerpovali názvy z rozličných zdrojov:  

- dotazníky zo súpisovej (anketovej) akcie uskutočnenej v rokoch 1966 – 1975;

- dotazníky z ankety Slovenskej muzeálnej spoločnosti z 90. rokov 19. storočia;

- dotazník na výskum vinohradníctva, ktorý zostavil J. Nižnanský;

- diplomové, seminárne a dizertačné práce študentov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, z Pedagogickej fakulty v Nitre, z Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (teraz Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici) z rokov 1965 – 1975;

- názvy z kolektívnych terénnych výskumov, ktoré boli súčasťou piatich seminárov o heuristickom výskume vlastných mien v rokoch 1973 – 1977 (zorganizovaných Slovenskou onomastickou komisiou), ktorých východiskom boli katastrálne mapy;

- názvy z archívov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Encyklopedického ústavu SAV, Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a zo súkromných zbierok;

- štúdie a články z jazykovedných, etnografických, vlastivedných a historických časopisov a zborníkov zhruba od 80. rokov 19. storočia do r. 1975, napr. Slovenská reč, Linguistica Slovaca, Slovenské  pohľady, Slovenský letopis pre históriu, topografiu, archeológiu a etnografiu, Slovenský národopis, Historica Slovaca, Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Krásy Slovenska, Nové obzory, Tovaryšstvo, Jazykovedné štúdie (II. Dialektológia), Sborník Matice slovenskej, Sborník na počesť Jozefa Škultétyho, Sborník Fr. Pestyho Helységnévtara, Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Vlastivedný zborník Považia, Vlastivedný zborník Žilinského kraja; z prác jazykovedcov sú to predovšetkým štúdie a články V. Vážneho, J. Stanislava, Š. Tóbika, Š. Krištofa, Š. Liptáka, V. Uhlára, A. Habovštiaka, F. Buffu, J. Orlovského, J. Matejčíka, M. Blichu;

-  onomastické, nárečové, ale aj etnografické, historické, vlastivedné miestne i regionálne zamerané publikácie, slovníky, monografie a monografické štúdie, napr. Karpatoruské pomístní názvy z pol. 19. a z poč. 20. st. (Petrov, 1929), Oravské chotárne názvy (Habovštiak, 1970), Toponymia Ondavskej a Toplianskej doliny, Slovensko-rusínske jazykové kontakty v chotárnych názvoch (Blicha, 1975),  Z mikrotoponymie Novohradu (Matejčík, 1976), Chotárne názvy z Gemera (Orlovský, 1974, 1977), Toponomastyka Łemkowszczyzny (Stieber 1949), Nárečie Dlhej Lúky v Bardejovskom okrese (Buffa, 1953), Nářečí slovenská (Vážný, 1934), Liptovské nárečia (Stanislav, 1975), Gemerský nárečový slovník (Orlovský, 1982), Rajonizácia viniča v ČSSR (Kišon – Hanák, 1962), Banícka dedina Žakarovce (Mjartan a kol., 1956), Detva (Medvecký, 1905), Myjava (1985), Putování po Slovensku (Němcová, 1929, 1930), Slovník obcí Banskobystrického okresu (Pisoň, 1968), Slovenskí národovci do 30. októbra 1918 (Slávik, 1945);

- dve série publikácie Turistický sprievodca ČSSR (staršie i novšie vydania z rokov 1963 – 1989), v ktorých sa nachádzajú názvy prakticky z celého turisticky zaujímavého územia (Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Malé Karpaty, Biele Karpaty, Slovenský raj, Spišská Magura, Pieniny, Tríbeč, Pohronský Inovec, Považský Inovec,  Javorníky, Kysuce, Štiavnické vrchy, Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie, Stolické vrchy, Volovské vrchy);

- Základná mapa ČSSR 1 : 10 000, Základná mapa ČSSR 1 : 50 000, katastrálne mapy;

- publikácie štandardizovaných názvov Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1 : 50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky podľa krajov (4 zv., 1976 – 1981), viac ako päťdesiatich publikácií so štandardizovanými názvami Základnej mapy ČSSR v mierke 1: 10 000 z celého územia Slovenska podľa okresov (1983 – 2000), publikácie štandardizovaných a vžitých názvov v rozsahu mapy 1 : 50 000, Zoznam vrchov na Slovensku (1974), Zoznam vžitých názvov riek a vodných plôch sveta (1974), Zoznam vžitých slovenských názvov útvarov horizontálneho členenia zemského povrchu (1975), Zoznam vžitých slovenských názvov útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu (1975), Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku (1979).

Písomné pramene, z ktorých sa názvy vyexcerpovali, mali rôznu úroveň. Mohlo ísť o odborné, vedecké štúdie a monografie, ale aj o popularizačné alebo z jazykovedného, resp. onomastického pohľadu laické články a publikácie, či chronologicky i žánrovo odlišné texty.

Lístky sa predbežne spracovali do dvoch tradičných kartoték (podľa abecedy a podľa okresov a obcí), ktoré sú pripravené na lexikografické a kartografické spracúvanie, na zobrazovanie jednotlivých slov a javov jazykovozemepisnou metódou, na spracovanie distribúcie jednotlivých javov. Vypracoval sa provizórny heslár a viac ako 300 pracovných máp v mierke 1 : 400 000 s úplnou sieťou, t. j. s vyznačením obcí, hraníc ich katastrov a hraníc okresov pre Atlas slovenských terénnych názvov. Na mapách je zakreslených výskyt jednotlivých slovných základov (topolexém) a ich hláskových variantov, slovotvorných prípon (topoformantov) v slovách z jedného významového okruhu alebo vecného celku a slová, lexémy v slovenských terénnych názvoch. Rukopisný heslár obsahuje 42 803 hesiel, z toho osobitne je spracovaných 13 218 apelatív a adjektív z vlastných mien, najmä z osobných mien.  Kartotéka obsahuje relatívne úplný materiál získaný prakticky zo všetkých katastrálnych území z celého územia Slovenska, ktorý predstavuje nielen materiálovú základňu lexikograficko-areálového spracovania lexiky slovenských terénnych názvov, ale využíva sa na rozličné ciele. Slúži ako materiálová báza na vypracúvanie štúdií, článkov, seminárnych, diplomových a dizertačných prác, monografií, hydronomastikonov, resp. iných druhov toponymických slovníkov a pri štandardizácii geografického názvoslovia.

Spôsob a metóda výskumu, interpretovania a spracovania slovenských terénnych názvov sa formovali postupne v závislosti od vývoja onomastickej teórie a rozvoja možností počítačového spracovania. Koncepciu pripravovaného slovníka publikoval M. Majtán v štúdii Slovníkovo-areálové spracovanie lexiky slovenských terénnych názvov (1983). Už pri tejto koncepcii uvažoval, že podobne ako pri spracovaní sídelných názvov by malo ísť o slovník toponymickej lexiky, kde východiskom stavby hesla je lexéma a jej výskyt v geografických názvoch, pričom sa bude kombinovať lexikografické a areálové spracovanie slovného bohatstva terénnych názvov. Keďže v tom čase ešte neboli také možnosti digitálneho spracovania ako dnes, predpokladal, že základná koncepcia slovníka bude obsahovať iba čiastkové, nie komplexné spracovanie terénnych názvov, a nebude sa spracúvať lexika, ktorá bola utvorená z osobných mien a do slovenčiny adaptovaných cudzích názvov. Heslové slovo malo byť v podobe súčasnej spisovnej slovenčiny, varianty sa mali uviesť v dokladovej časti. Slová rovnakého pôvodného významu odlíšené gramatickým rodom, paradigmou alebo variantnými sufixami sa mali spracovať ako samostatné heslá. Výklad mal predstavovať lexikálno-sémantickú alebo slovotvornú interpretáciu slova ako východiska pri vzniku názvu. Vo väčšine prípadov to mal byť význam poukazujúci na slovo ako jazykový prostriedok vyjadrovania motivácie pri vzniku vlastného mena. Spôsob dokumentácie slova v terénnych názvoch mal zodpovedať požiadavke maximálnej úspornosti, ale aby používateľ získal čo najviac hodnoverných informácií. Takéto spracovanie čiastkovej problematiky názvov malo slúžiť ako základný prameň pre prípadné spracovanie z iného aspektu, ale pritom muselo úsporne a názorne zachytiť distribúciu a areály výskytu názvov. V dokladovej časti hesla sa mali zachytiť najvýraznejšie a nepravidelné hláskové varianty, výskyt interpretovaného slova v rozličných typoch terénnych názvov, najmä výskyt takých názvov, kde predložková konštrukcia alebo slovné spojenie pomáhajú pri lexikálno-sémantickej interpretácii slova. Druhové charakteristiky nazývaných objektov sa mali uviesť iba v prípadoch, keď budú prínosom pre výklad slova. Distribúcia výskytu slova a prípadne aj jednotlivých typov názvov sa mala označiť v hesle číslami označujúcimi počet lokalít, v ktorých sa názvy s príslušným slovom vyskytujú. Lokalizácia názvov by sa so zreteľom na cieľ práce zaznačila pomocou skratiek hlavných nárečových oblastí, historických stolíc alebo aj súčasných okresov a iba pri jedinečných názvoch názvom obce a skratkou okresu. Vo väčšine prípadov by sa areály výskytu slov znázornili na schematizovaných mapkách Slovenska alebo jeho častí symbolovou metódou, pričom jeden symbol by reprezentoval aj viac lokalít s výskytom slova. V odôvodnených prípadoch by bolo možné využiť aj izoglosy. Podľa okolností by sa v hesle uviedli (maximálne úsporným spôsobom) aj údaje konfrontujúce heslové slovo s jeho výskytom v slovenskej ojkonymii, v apelatívnej vrstve spisovnej, nárečovej alebo historickej slovnej zásoby slovenčiny, resp. údaje o odbornej (onomastickej, jazykovednej, historickej a i.) literatúre, v ktorej sa monografickým spôsobom píše o príslušnom slove.

Keďže tím, ktorý mal túto úlohu realizovať, bol poverený prípravou Historického slovníka slovenského jazyka, práce týkajúce sa príprav lexikografického spracovania slovníka slovenských terénnych názvov od osemdesiatych rokov minulého storočia ustupovali do pozadia. Napriek tomu sa urobilo množstvo sond do roztriedeného toponymického materiálu. V niekoľkých štúdiách sa analyzovali  jednotlivé slová, slovné základy, odvodené slová, slovné čeľade a významové skupiny, ktoré možno nájsť zhrnuté v monografii M. Majtána Z lexiky slovenskej toponymie (1996). Publikácia obsahuje aj 50 mapiek, ktoré naznačujú areálové rozšírenie slov a ich variantov. O genéze vývinu spracovania slovenských terénnych názvoch a perspektíve ich spracovania M. Majtán referoval aj na 17. slovenskej onomastickej konferencii r. 2007 v Trnave.

Anojkonymia určitých regiónov a obcí sa publikovala a analyzovala v monografiách Oravské chotárne názvy (Habovštiak, 1970), Z mikrotoponymie Novohradu (Matejčík, 1976), Toponymia Ondavskej a Toplianskej doliny (Blicha, 1996), Onomastika Kysúc (Choluj, 1992), Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier (Bohuš, 1996), Terénne názvy z Muránskej doliny (Krško, 2001), Terénne názvy hornogemerských obcí Rejdová a Vyšná Slaná (Rožai, 2017) a napr. aj v monografických štúdiách J. Orlovského (1974, 1977) o gemerských terénnych názvoch v časopise Obzor Gemera a v mnohých ďalších štúdiách a článkoch. Vznik, vývoj a etymológia niektorých aj slovenských oroným a hydroným sa uvádza v monografii Zeměpisná jména Československa (Lutterer – Majtán – Šrámek, 1982) a mnohé terénne názvy sa nachádzajú v rámci výkladov apelatívnej toponymickej, prevažnej ojkonymickej lexiky v sérii štúdií Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest, ktoré R. Krajčovič publikoval v časopise Kultúra slova v rokoch 2007 – 2015.  Historické názvy Gemerskej a Hontianskej župy možno nájsť napríklad v maďarských publikáciách Gömör megye (Ila, 1944 – 1969) a Hont vármegye Mohács előtt (Bakács, 1971).

Po skončení prác na poslednom siedmom zväzku Historického slovníka slovenského jazyka (2008) sa pracovníčky oddelenia dejín slovenčiny Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rámci vedeckej úlohy č. 2/0089/08 Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (Apelatívna a propriálna lexika) grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied VEGA (na roky 2008 – 2010) začali zamýšľať nad pokračovaním v budovaní koncepcie lexikografického spracovania zozbieraného a roztriedeného anojkonymického materiálu. Po preštudovaní koncepcie M. Majtána a českých koncepcií Slovníka pomístních jmen v Čechách a Slovníka pomístních jmen na Moravě a ve Slezsku sa zamerali na brniansku koncepciu, v ktorej je prioritné počítačové spracovanie prostredníctvom relačnej digitálnej databázy, pričom počítačová technika nie je iba nástrojom, pomôckou, ale počítačový program umožňuje na základe presnej funkčnej špecifikácie koncipovať určité časti heslovej state digitálneho slovníka z podkladov v elektronickej databázy. Prvotný náčrt koncepcie spracovania slovenských terénnych názvov publikovala I. Valentová v štúdii Ku koncepcii pripravovaného Slovníka slovenských anojkoným (2009). Hlavným vedeckým výstupom grantovej úlohy však bola kolektívna monografia o prevzatej lexike v predspisovnom období slovenského jazyka Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (Kopecká – Laliková – Ondrejková – Skladaná – Valentová, 2011).

V rámci vedeckej úlohy č. 2/0071/11 Slovník slovenských anojkoným grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied VEGA (na roky 2010 – 2013) sa v spolupráci s dialektologickým oddelením Ústavu pro jazyk český AV ČR v Brne a s programátorom M. Povolným začala vytvárať digitálna databáza slovenských terénnych názvov, ktorá sa prispôsobila špecifikám slovenského materiálu. Zároveň sa začala formovať koncepcia lexikografického spracovania slovenských terénnych názvov, ktorá je v súlade so základnou štruktúrou heslovej state Slovníka pomístních jmen na Moravě a ve Slezsku, ale s uplatňovaním vlastných zásad pri koncipovaní hesiel. V porovnaní s brnianskou koncepciou, podľa ktorej sa v heslovej stati uvádzajú podoby terénnych názvov, ktoré do určitej miery odrážajú nárečové hláskoslovie a morfológiu, v slovenskom slovníku sa uvádzajú štandardizované podoby názvov alebo názvy, ktoré sú upravené podľa zásad štandardizácie v hláskovej a pravopisnej podobe súčasnej slovenčiny okrem určitých výnimiek, a pri utváraní heslového slova sa uplatňuje vyšší stupeň abstrakcie. Na rozdiel od brnianskej koncepcie sa nateraz nekoncipujú  čes. tzv. „svodné“ heslá, mohli by sme ich nazvať aj „hniezdové“ heslá, pretože sa v nich zoskupujú všetky heslové slová utvorené z jednej koreňovej morfémy alebo jedného slovného základu. Zmyslom týchto hesiel je prehľadne ukázať uplatnenie derivačných možností v terénnych názvoch a frekvenčné využitie slovného základu v motivačnej sfére názvov a jeho areálovú distribúciu. Koncipovanie tohto typu hesiel pre predponové slová v názvoch si vyžaduje mať zdigitalizovanú celú kartotéku terénnych názvov a skoncipované všetky heslá, čo pri súčasných personálnych možnostiach nie je nateraz možné urobiť v rámci časových limitov a poskytovaných finančných prostriedkov. Po zdigitalizovaní anojkonymického materiálu a skoncipovaní všetkých hesiel sa „svodné“ heslá stanú súčasťou digitálneho slovníka, príp. aj ďalšieho printového vydania.

V rámci ďalšej vedeckej úlohy č. 2/0002/14 Výskum lexiky slovenských terénnych názvov grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied VEGA (na roky 2014 – 2016) sa pokračovalo v digitalizácii abecedne zoradenej lístkovej kartotéky terénnych názvov prostredníctvom jednotlivých formulárov digitálnej databázy a už priamo do počítača sa začali excerpovať terénne názvy z  monografie J. Krška Terénne názvy z Muránskej doliny (2001), z novších diplomových a dizertačných prác, štúdií a článkov. Paralelne sa začali dopĺňať údaje z databázy štandardizovaných geografických názvov ÚGKK SR (aktualizovanej k 26. 1. 2012), výškové kóty z publikácie Názvy trigonometrických bodov (2001) a z ďalších príručiek štandardizovaných názvov Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky (1987) a Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku (1979). Skoncipovali sa heslá, ktoré sa začínajú na písmeno A a čiastočne na písmeno B.

V ďalšej časti grantového projektu č. 2/0021/17 Výskum lexiky slovenských terénnych názvov – 2. etapa (na roky 2017 – 2019) sa pokračuje v digitalizácii názvov z ďalších novších seminárnych, diplomových a dizertačných prác, z monografií D. Choluja Onomastika Kysúc (1992), I. Bohuša Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier (1996), G. Rožaia Terénne názvy hornogemerských obcí Rejdová a Vyšná Slaná (2017) a z kartotéky terénnych názvov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, pričom sa koncipujú, redigujú a upravujú po redakciách heslá, ktoré začínajú na písmeno B. Základné zásady koncepcie lexikografického spracovania so štruktúrou heslovej state a jednotlivé slovníkové heslové state so zapracovanými redakčnými pripomienkami sa postupne zverejňujú na internetovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Víziou do budúcnosti je vydávať ich aj knižne po jednotlivých zväzkoch. Koncepciu projektu s riešením čiastkových teoreticko-metodologických problémov, ako aj materiálové štúdie a články venujúce sa slovenským terénnym názvov riešiteľky projektu v priebehu trvania grantových projektov prezentovali na konferenciách a publikovali v domácich a zahraničných zborníkoch i vo vedeckých a odborných časopisoch.

TEORETICKO-METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ

Koncepcia lexikografického spracovania slovenských terénnych názvov vychádza z tradícií heuristického výskumu, triedenia a analýzy anojkonymického materiálu na Slovensku i v Česku a zo súčasných moderných teoretických a metodologických východísk slovenskej a českej onomastickej školy. Nadväzuje na koncepciu slovníkovo-areálového spracovania lexiky slovenských terénnych názvov, ktoré vypracoval M. Majtán (1983) a teoretické a metodologické poznatky a výsledky analýz a interpretácie zhrnutých v monografiách Z lexiky slovenskej toponymie (Majtán, 1996), Teória vlastného mena (Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii) (Blanár, 1996), Vlastné meno vo svetle teoretickej onomastiky (Blanár, 2008) a z ďalších uvedených slovenských monografií, štúdií a článkov o terénnych názvov. Z prác českých autorov predovšetkým zo štúdií R. Šrámka a z jeho monografie Úvod do obecné onomastiky (1999) a z monografii J. Pleskalovej Tvoření pomístních jmen na Moravě a ve Slezsku (1992) a M. Harvalíka Synchrónní a diachrónní aspekty české onymie (1994).

Slovníkové spracovanie lexikálneho bohatstva slovenských terénnych názvov sa mohlo oprieť aj o dva už prebiehajúce projekty výskumu, triedenia a lexikografického spracovania českej anojkonymie, nadviazať na ne, poučiť sa z ich výsledkov a využiť nové skúsenosti. V snahe pripraviť modernú koncepciu spracovania vzácneho toponymického materiálu, ktorý sa nachádza v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave, sme postupovali v súlade s brnianskou koncepciou digitálneho spracovania, ktorá bola zostavená na základe súčasnej onomastickej teórie a moderných digitálnych technológií. Vďaka tomu je možné sprístupniť slovenskej i slovanskej odbornej i laickej verejnosti pre ďalší výskum všetok anojkonymický materiál usporiadaný podľa základných syntaktických štruktúr pomocou lexikografickej i areálovej metódy formou knižného a interaktívneho digitálneho slovníka, ktorý by bolo možné začleniť do slovenského národného korpusu. Pri zostavovaní koncepcie sme však postupovali aj podľa niektorých vlastných zásad, ktoré vyplývajú zo slovenských tradícií. Víziou všetkých troch autorských kolektívov slovenského, českého a moravsko-sliezskeho slovníka je prispôsobiť koncepciu Slovníka pomístních jmen v Čechách brnianskej koncepcii digitálneho spracovanie terénnych názvov, čo by umožnilo napríklad aj areálové zobrazovania pomocou rôznych typov máp na celom území Českej a Slovenskej republiky a malo by veľký význam pre národné onomastické, resp. toponomastické atlasy, rovnako pre Slovanský onomastický atlas a celkovo z hľadiska slovanskej porovnávacej jazykovedy.

ŠTRUKTÚRA HESLOVEJ STATE A ZÁSADY JEJ KONCIPOVANIA

V heslovej stati (hesle) sa nachádzajú údaje o lexéme, jej výskyte v terénnych názvoch, jazykovej, onymickej charakteristike a areálovom rozšírení. Heslové slová sú zoradené abecedne s frekvenčnými údajmi. Štruktúra heslovej state je v zásade jednotná, podstatnejší rozdiel je len v uvádzaní terénnych názvov pri heslách, kde sa heslové slovo vyskytuje maximálne v piatich terénnych názvoch a kde v  šiestich a viacerých terénnych názvoch. Špecifickosť anojkonymického materiálu si vyžiadala osobitný prístup pri lexikografickom spracovaní. Informácie v heslovej stati sú vybrané tak, aby úsporným spôsobom poskytli prehľadný a komplexný obraz o výskyte a celkovom charaktere lexémy v terénnych názvoch a zachytili jej podstatné črty. Prvé dve časti heslovej state digitálnej i knižnej verzie zostavuje automaticky počítačový program na základe údajov z digitálnej databázy. Tretiu časť heslovej state, v ktorej je slovotvorný a lexikálno-sémantický výklad, koncipujú autori.

Na podrobnejší výskum slovenských terénnych názvov bude slúžiť digitálna interaktívna databáza a digitálna verzia slovníka, ktorá má rovnakú štruktúru heslovej state ako bude mať knižná verzia, ale poskytuje možnosť zostaviť heslovú stať v súlade s brnianskou koncepciou pre komparatívne účely, podrobnejšie zobrazenie jazykových i mimojazykových údajov v hesle aj s lokalitami výskytu konkrétneho terénneho názvu a druhu objektu, ktorý pomenúva, a rozličné možnosti mapových vyhotovení. Digitálny slovník obsahuje mapy s areálovou distribúciou pri každom hesle, v tlačenej verzii slovníka budú mapy so zemepisným rozšírením heslového slova v terénnych názvoch iba pri vybraných heslách.

Heslové slovo

Heslové slovo (lexikálna jednotka) uvádza heslovú stať a reprezentuje jednoslovné názvy a časti viacslovných názvov,  ktoré sa uvádzajú v heslovej state. Je to vyabstrahovaná plnovýznamová alebo neplnovýznamová lexikálna jednotka (topolexéma) z variantov slov v názvoch.  Ako heslové slová sa uvádzajú jednoslovné lexikálne jednotky zapísané veľkými písmenami (verzálami), pretože heslovým slovom môže byť apelatívum i proprium, v základnom gramatickom tvare. Pri substantívnych heslách má heslové slovo tvar N sg. (BAHNO), pri adjektívnych heslách má tvar N sg. maskulín (VYŠNÝ). Heslové slová majú spisovnú alebo z hľadiska spisovnosti vhodnú podobu a sú zoradené abecedne.

Ako samostatné heslá sa spracúvajú nederivované slová, napr. BAHNO, DEBRA, ČRCHĽA, DLHÝ, OSTRÝ, a derivované slová, napr. BAHNIŠTE, BAHIENCE, BAHNOVKA, BAHENSKÝ; ÁDORSKÝ, ÁDOROVSKÝ. Okrem príponových slov samostatné heslové slová tvoria aj predponové slová, predponovo-príponové slová a zložené slová, napr. PREDBAKOVÝ, PODBAHENČIE, ULIPKA, VRCHBAHNO, ZÁHRB, BAKTAMAŠ, BARNILAZ, GREGÁŇDOLINA, ŠPANIVA.

Posesívne adjektívne tvary v substantivizovaných aj nesubstantivizovaných typoch názvov, ktoré sú odvodené od osobných mien alebo od všeobecných mien osôb so vzťahom k jednotlivcovi so sufixami -ov, -ova/-ová, -ovo, -in/-ín, -ina/-iná, -ino (Vranov, Ábelová, Janovo) alebo k rodine (kolektívne posesívne adjektíva) so sufixami -ovie, -ove, -eje,  -oje, -ojo, -ových, -ovéch, -oviech, -éch/-ech, -och, -é/-e; -ých/-ych, sa nespracúvajú ako samostatné heslové slová. Názvy s týmito tvarmi sa hniezdujú v rámci základného heslového slova, od ktorého boli odvodené, napr. názov Ábelová je zaradený pod heslovým slovom ÁBEL, názov Bahnov jarok pod BAHNO a JAROK, názvy Bakovie, Nad Bakovie pod BAK / BAKA / BAKO m. a názov Nad Bakovie aj pod heslové slovo NAD, názov Vranov pod VRANA f./m. Ak by terénny názov vznikol z osadného, miestneho názvu, ktorý má tvar substantivizovaného adjektíva (samota Bačín > les, lúka, pole Bačín), uvádza sa v tomto tvare aj v heslovom slove (BAČÍN).

Heslové slovo sa uvádza v pravopisnej a hláskovej podobe súčasnej slovenčiny.

V prípade, že slovo nebude v súčasnej slovenčine známe ako apelatívum alebo proprium, utvorí sa podoba heslového slova z variantov doložených v názvoch so zreteľom na pôvod slova a na jeho podoby v iných slovanských jazykoch, napr. apelatíva BRIŠTE, OSOJ. Ak nemožno zrekonštruovať spisovnú podobu, utvorí sa všeobecná nárečová podoba alebo sa zachová doložená podoba. Cudzie, predovšetkým maďarské a nemecké terénne názvy sa uvádzajú v adaptovanej hláskovej a morfologickej podobe, napr. ABTAJLUNG. Ak sa adaptovali rôznym spôsobom, jednotlivé hláskové varianty sa uvádzajú z hranatej zátvorke za heslovým slovom, napr. AGOŠTON m. [-ON, -AN],  alebo sa uvádzajú ako zložené heslá, ak je predpoklad, že ich možno hodnotiť ako samostatné prevzatia, napr. ÁKOŠ₂ m. // OKOŠ₂ m.

Osobné mená sa uvádzajú v pravopisných podobách, v akých sa vyexcerpovali a uviedli na kartotečných lístkoch. Neupravujú sa do spisovnej podoby, pretože grafická stránka priezvisk nepodlieha pravidlám spisovného pravopisu a pri ich zápise do matrík sa prihliada na rodinný úzus. Osobné mená obsahujú predovšetkým tie terénne názvy, ktoré sú pomenované podľa majiteľov objektov, resp. bývalých majiteľov. Pri niektorých osobných menách v názvoch sa nedá určiť, či ide o rodné (krstné) meno, priezvisko, prímeno alebo prezývku majiteľa, a preto sa táto zásada uplatňuje pri všetkých nejednoznačných osobných menách. Jednotlivé pravopisné a grafické varianty osobných mien sa spracúvajú ako zložené heslá, napr. ADAMKO₅ m. // ADÁMKO₂ m., ADAMÍK₂ m. // ADÁMIK. Pri priezviskách z východoslovenského prostredia v názvoch, ktoré neboli štandardizované, a nateraz nie je možné overiť, či ide o úradnú podobu priezviska, príp. či vôbec ide o priezvisko (môže ísť o rodné (krstné) meno, prezývku alebo živé meno), osobné meno sa upraví podľa pravopisných zásad a možné variantné podoby sa uvádzajú len vo výklade.

Frekvencia heslového slova v názvoch

Informácia o frekvencii výskytu heslového slova v názvoch je v dolnom číselnom indexe za heslovým slovom (ÁBEL₃, BAHNO₁₃₃).

Slovnodruhová a gramatická charakteristika

Za heslovým slovom nasleduje slovnodruhové zaradenie (ÁBELOVSKÝ adj., NA prep.). Pri substantívach je namiesto slovného druhu skratka gramatického rodu (BAHNO₁₃₃ n.,  ÁBELÁK m.). Skratkami plt. (plurálium tantum), sgt. (singulárium tantum) sa označujú pomnožné a hromadné podstatné mená (BAHIENCE₄  plt., PIESOK sgt.). Za pluráliá tantum sa považujú aj heslové slová, ktoré sa ako terénne názvy alebo ich časti utvorili z miestnych názvov zväčša lazov, kopaníc, majerov ap., ktoré sa pomenovali podľa ich majiteľov (ADÁSKOVIA plt., ADAMČEKOVIA plt.).

Hláskové varianty

Hláskové varianty sú rozličné podoby slova, ktoré vznikli domácim hláskovým vývinom alebo nerovnakou adaptáciou inojazyčného slova do slovenčiny v procese udomácňovania. Hláskové varianty heslového slova sa nachádzajú v skrátenej podobe (skrátenie sa naznačuje spojovníkom) v hranatých zátvorkách za gramatickou charakteristikou heslového slova, napr. AGÁTINA₁₁ f. [-TI-, -CI-] // AGÁČINA₆₃ f. [A-, HA-], BAHIENCE₄  plt. [-HE-], ARAŇOŠ₃ m. [-OŠ, -AŠ]. Uvádzajú sa len tie hláskové varianty, ktoré sú doložené v toponymickom materiáli. Nárečové tvary názvov sa zväčša uvádzali len pri názvoch vyexcerpovaných z dotazníkov, prípadne zo seminárnych, diplomových a dizertačných prác, nárečových a onomastických štúdií a monografií. Pri štandardizovaných názvoch alebo neštandardizovaných názvoch, ktoré sa vyexcerpovali napríklad z máp, časopisov a iných zdrojov, pri ktorých dotazníkovým výskumom nebola zistená nárečová podoba, sa hláskové varianty na základe znakov miestneho nárečia nerekonštruujú. Varianty vyplývajúce z nekorektných a chybných zápisov (Ádorovské – Adorovské) alebo zápisy bez dĺžok v názvoch z východoslovenského prostredia sa neuvádzajú. Na podoby s hláskovými variantmi sa vytvárajú odkazové heslá, ak sa abecedne vzdialili od základného hesla.

Súpis terénnych názvov

V časti heslovej stati s číslom 1 je súpis terénnych názvov, ktoré obsahujú heslové slovo. Viacslovný terénny názov sa nachádza vo viacerých heslových statiach, napr. názov Bahno pod Poliankou je zaradený pod heslovými slovami BAHNO, POD, POLIANKA. Názvy sa uvádzajú v štandardizovanej podobe. V prípade, ak názov nie je štandardizovaný, upravuje sa do spisovnej podoby alebo podoby, ktorá je v súlade s jazykových systémom slovenského jazyka. Cudzojazyčné podoby sa nedigitalizujú a nespracúvajú. Problematické maďarské, nemecké, príp. ukrajinské/rusínske a iné názvy (Abadomb, Adamkutnál), pri ktorých sa už nedá overiť, do akej miery, resp. či vôbec sa adaptovali do slovenčiny, alebo inak zdeformované a nezrozumiteľné zápisy (Akalicha, Áchuhíbaa), ktoré sa vyexcerpovali na kartotečné lístky, sa zdigitalizujú do databázy, príp. aj skoncipujú do slovníka, ale nateraz sa nesprístupnia v digitálnom slovníku na internete a ani v jeho knižnej verzii.

Uvádzajú sa všetky variantné názvy jedného objektu. Pod variantnými názvami sa vo všeobecnosti v onomastickej teórii rozumie hlásková alebo aj graficky odlišná podoba názvu. Pod viacnázvovosťou sa chápu lexikálne, slovotvorne a gramatickým číslom odlišné názvy toho istého objektu. Keďže názvy s nárečovými hláskovými variantmi sa uvádzajú vo výklade osobitne v zátvorkách so stručnou charakteristikou vo výkladovej časti hesla a slovník bude slúžiť aj širšej verejnosti, pre zjednodušenie používame označenie variantné názvy aj pre viacnázvovosť, t. j. pre všetky lexikálne, slovotvorne a gramatickým číslom odlišné názvy toho istého objektu, napr. názvy vrchu Abov i Abov vinohrad, poľa Abtajlung i Abtajlungy, lesa a pasienka Kút od Adamky, Nad Adamkou, Krivý kút, poľa Okóš, Akoš, Na urmínskom.

Názvy sa uvádzajú v podobách, ktoré štandardizovala Názvoslovná komisia Úradu kartografie, geodézie a katastra SR. V prípade nevhodne utvorenej štandardizovanej podoby sa uvádza aj táto podoba s upozornením vo výkladovej časti heslovej state s odôvodnením, prečo bola nevhodne štandardizovaná. Napríklad pôvodný názov Mláčky (v miestnom nárečí s charakteristickým tvarom N pl. Mláčke) sa nevhodne štandardizoval ako Mláčok, ale v miestnom úze sa zaužívala podoba Mláčik. Názvy boli zaradené pod heslové slová MLÁČKA, MLÁČOK, MLÁČIK, pričom vo výkladovej časti hesiel MLÁČOK, MLÁČIK sa uviedlo, že tieto tvary sú nevhodne utvorené, pretože od substantíva mláka sa ani v nárečiach netvoria deminutívne podoby mláčok, mláčik. Cieľom takého prístupu je, aby sa digitálny i knižný slovník stal pomôckou pri štandardizácii geografického názvoslovia a pomohol pochopiť určité lingvistické a onomastické javy členom Názvoslovnej komisie ÚGKK SR, ktorí nie sú jazykovedci, resp. onomastici.

Ak názov nebol štandardizovaný, upravuje sa podľa zásad štandardizácie do spisovnej podoby. Podoba názvu sa zrekonštruuje z doložených variantov so zreteľom na pôvod slova v názve a na jeho podoby v iných slovanských jazykoch, prípadne sa utvorí všeobecná nárečová podoba. Zásady štandardizácie publikoval a zverejnil ÚGKK SR na svojej internetovej stránke v dokumente Smernica na štandardizáciu geografických názvov (2015). Tieto zásady sa týkajú štandardizácie názvov nesídelných geografických objektov (terénnych názvov) a špecifických sídelných objektov z územia SR, názvov mimozemských objektov a vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo SR (exoným).

Napriek zásade uvádzať názvy v štandardizovanej podobe alebo upraviť ich podľa zásad štandardizácie, t. j. podľa pravidiel spisovnej slovenčiny, v niektorých prípadoch sa pripúšťajú výnimky a určité typy názvov sa uvádzajú tak, ako fungujú v miestnom nárečí alebo v komunikácii i napriek tomu, že nejde o spisovné tvary alebo konštrukcie. Napríklad nezhodný prívlastok v spisovnej slovenčine a vo väčšine prípadov aj v terénnych názvoch je v postponovanej pozícii za určovaným substantívom, ale v niektorých názvoch je anteponovaný, napr. Za bahnom fľaky, Pred bahnom močiare. V tomto prípade sa nemení z postponovanej pozície, aby sa zachovala jeho skutočná podoba v komunikácii. V prípade, že názov bol už štandardizovaný, uvedú sa obidve podoby ako variantné názvy. Typ predložkového názvu s predložkou u v spojení s neživotným objektom, napr. U bahna, sa štandardizuje podľa zásad spisovnej slovenčiny na tvar Pri bahne. V tomto prípade by sa však výskyt predložky u, jej využitie v terénnych názvoch a areálová distribúcia stratila, a preto sa tieto názvy neupravujú do spisovnej podoby. V prípade, keď názov už bol štandardizovaný s predložkou pri, uvádzajú sa obidva názvy ako variantné s upozornením vo výkladovej časti, ktorý názov je štandardizovaný a ktorý je nárečový. Názvy sídelných objektov, ktoré neboli samostatnými administratívnymi jednotkami (napr. majere, samoty, osady, lazy, kopanice, miestne časti, skupiny domov) s príponou -ovia, sa štandardizujú na spisovnú podobu so príponou -ovci (Labajovci, Mališovci, Paglovci). Z týchto podôb sa utvorili zväčša predložkové typy názvov, ktorými sa nesídelný objekt pomenúva vzhľadom na polohu k tomuto sídelnému objektu. Tieto podoby sa v terénnych názvoch ponechávajú s príponou -ovia (U Adáskov, Papradné u Adamčekov).

Frekvencia terénnych názvov

Frekvenciu jednotlivých terénnych názvov, t. j. počet zistených výskytov rovnakých názvov na území Slovenska v rozličných obciach označuje dolný číselný index za terénnym názvom, napr. Bahno₃₇, Pod bahnom₄.

Usporiadanie terénnych názvov

Lexikografické usporiadanie terénnych názvov podľa posesivity sa zachovalo v súlade s brnianskou koncepciou, aj keď ide o neobvyklé hľadisko, pre možnosť konfrontácie českého a slovenského anojkonymického materiálu: I – bez formálneho vyjadrenia posesivity (Andrejka, Črchľa, Dlhé, Špandolina, Pri agáčikoch),  II – posesíva osobného mena adjektívneho typu (vyjadrené genitívom substantíva), ktoré sú nesklonné (Ambróziho lúka, Kručkiho lúka, aj názvy s elidovaných určovaným členom, napr. Abafiho), III – posesívne adjektíva odvodené od osobných mien, príp. od všeobecných mien osôb so vzťahom k jednotlivcovi na sufixy  -ov, -ova/-ová, -ovo, -in/-ín, -ina/-iná, -ino alebo k rodine, t. j. kolektívne posesívne adjektíva so sufixami -ovie (-ove, -eje, -oje, -ojo, -ových, -ovéch, -oviech, -éch/-ech, -och, -é/-e); -ých/-ych, ktoré sú tiež nesklonné.

V rámci skupín I, II, III sú názvy usporiadané podľa toho, či heslové slovo je v názve v hlavnom pomenovacom vzťahu (pred značkou ♦) alebo vo vedľajšom pomenovacom vzťahu (za značkou ♦). Vo vedľajšom pomenovacom vzťahu sú zhodné a nezhodné prívlastky. Napríklad v názve Lúka na bahne predložkové spojenie na bahne je vo vedľajšom pomenovacom vzťahu, lúka je v hlavnom pomenovacom vzťahu, v názve Tesárska agáčina je vo vedľajšom pomenovacom vzťahu atribút tesárska ap.

Terénne názvy sú v rámci hlavného a vedľajšieho pomenovacieho vzťahu zoradené podľa štruktúrnych typov. Písmeno a označuje bezpredložkové názvy, písmeno b predložkové názvy. V rámci písmen a, b sa najprv uvádzajú jednoslovné názvy (Adamovka, Debra, Kopanice, Podlipa, Zálužné), potom názvy so zhodou, zhodným prívlastkom (Čertov kopec, Slané bahno), názvy s nezhodným prívlastkom (Bahno pod Poliankou) a ostatné typy názvov, napr. názvy so zhodným a nezhodným prívlastkom (Slané Bahno od Unínskeho), názvy so spojovníkom (Adam-Eva), ale aj determinované názvy s vetou (Stará maša, kde sa ruda liala) či nepriame vetné názvy typu Kde Paľa sťali, Kde Golibu zabilo.

Prvé sa uvádzajú singulárové, potom plurálové názvy (oddeľujú sa bodkočiarkou), napr. Chríb; Chríby alebo Za hrbom; Medzi hrbmi, V hrboch. Pre vlastné meno ako pomenovanie jedinečného objektu je prirodzené jednotné číslo, singulár, ale napriek tomu veľké množstvo geografických názvov má podobu množného čísla, plurálu. Gramatické číslo všeobecne v toponymách nie je gramatickou kategóriou v pravom slova zmysle, ale stalo sa kategóriou lexikálnou, využíva sa ako lexikálny (slovotvorný) prostriedok, ktorý môže byť i v tom istom mikroareáli diferencujúcim činiteľom. Dvojčlenné a predložkové názvy so zhodným prívlastkom majú určujúci člen (zhodný prívlastok) a určovaný člen usporiadané aj podľa motivácie a oddelené lomkou, napr. Malé/Veľké bahno (v hesle BAHNO), Čerešňová/Gaštanová/Hrušková aleja (v hesle ALEJA // ALIJA // ALEJ), Adamov hrb/les/potok/vrch (pri hesle ADAM). Východiskom pri určovaní motivácie a jej triedenia bola štúdia V. Šmilauera Třídění pomístních jmen (1972). Názvy do jednotlivých skupín zoraďuje počítačový program na základe špeciálnych kódov v digitálnych formulároch, ktoré označujú syntaktickú štruktúru názvov.

Druhy objektov a ich frekvencia

Súpis druhov objektov, ktoré označujú terénne názvy v časti 1, sa uvádza v časti heslovej stati s číslom 2. Usporiadané sú podľa frekvencie v rámci rovnakých skupín ako v časti 1. Počet pomenovaných objektov podľa frekvencie udáva dolný číselný index za druhom objektu, napr. pole₅₀, les₂₁, lúka₁₄, pasienok₉.

Niektoré druhy objektov uvedené na kartotečných lístkoch sa upravujú. Druhy objektov, ktoré sa zaznačili v množnom čísle, naznačujú, že názvom sa pomenúvajú viaceré blízke objekty rovnakého druhu, napr. lúky, polia ap. Do digitálnej karty (následne aj v heslovej stati) sa uvádzajú v jednotnom čísle (lúka, pole). Niektoré druhy môžu byť označené synonymnými lexémami, ktoré môžu mať spoločný základ, napr. pastva, pastvina, pasienok, pastvisko, paša, preto sa všetky zapisujú len tou z nich, ktorá sa ustálila v apelatívnej geografickej terminológii – v tomto prípade pasienok. Pri niektorých vyexcerpovaných názvoch sa druh objektu neuviedol. Niekedy ide iba o nedostatočne vyexcerpované údaje, ale častejšie sú to názvy z článkov, starších diplomových prác alebo z iných publikácií, v ktorých sa konkrétny druh pomenovaného objektu nezisťoval. V prípade, ak sa už nedá zistiť, o aký druh objektu ide, uvádza sa ako druh objektu miesto. Zväčša však ide o určitý druh hospodársky využívanej pôdy (pole, lúka, pasienok, les ap.), ktorý je na lístkoch označený skratkou chot. (= chotárny názov). Ako druh objektu sa niekedy uvádzalo neurčité miesto v teréne, napr. „jarok so stromami na juhozápad od obce“ alebo „povrch flyšového pieskovca z južného okolia Bardejova“ ap. Ako miesto sa zapisujú aj zriedkavé názvy poľných ciest alebo ich častí.

V heslových statiach, ktoré obsahujú 1 – 5 názvov, sa časti 1 a 2 spájajú, názvy sa neskracujú a uvádza sa lokalita, napr. 1+2 I a Bahnisko pole Kameničná KN, Bahnisko lúka, pasienok, pole Vaniškovce BJ, Bahnisko miesto Tulčík PO; Svinské bahniská pole Orechová Potôň DS b Na bahniskách pasienok Soľ VT; 1+2 I a Adamovec les Vrbovce MY, Adamovec dolina Kociha RS, Adamovec pole Malé Lednice PB b Pod Adamovcom pole Žilina ZA (Zádubnie). Digitálny slovník umožňuje zostaviť heslo s takýmto podrobným rozpisom aj pri heslových statiach, ktoré obsahujú 6 a viac názvov, používateľ má možnosť výberu. Heslová stať, v ktorej sa terénne názvy a druhy objektov uvádzajú osobitne (časti 1 a 2) je úspornejšia vzhľadom na možnosti publikovania v klasickom printovom vydaní.

Výklad

Výklad s lexikálno-sémantickou a slovotvornou analýzou a interpretáciou sa nachádza v časti heslovej stati s číslom 3. Má povahu stručného a úsporného komentára. Pri niektorých významnejších alebo na názvy bohatších heslách môže mať podobu o niečo širšie koncipovaného komentára, ktorý sa usiluje o komplexný rozbor terénnych názvov, pričom sa zameriava na lexikálnu jednotku v terénnom názve zhodnú s heslových slovom. Poukazuje sa na jazykové i mimojazykové súvislosti, ktoré mohli viesť k vzniku názvov. Zahŕňa stručnú slovotvornú, resp. názvotvornú analýzu, etymológiu, motiváciu, štruktúru názvov, zistené nárečové varianty a jazykové zvláštnosti s koncentráciou výskytu, prípadne odkazy na literatúru. Ak sú známe, uvádzajú sa iné variantné názvy jednotlivých objektov.

Výklad sa začína objasnením pôvodu, významu a druhu východiskového apelatíva alebo propria v názve, ktorý je zhodný s heslovým slovom, a slovotvorných prostriedkov, toponymických formantov. Vzhľadom na viaceré možnosti interpretácie pri vymedzovaní slovotvorných základov (topolexém) a formantov (topoformantov) pri slovotvornom rozbore sa používa morfologická analýza, napr. bahno + -ov-k-a (pri hesle BAHNOVKA). Morfematicky členené topoformanty sa uvádzajú v základnej podobe N sg.

Zachytené nárečové podoby názvov, ktoré nie sú zhodné so štandardizovanými názvami alebo s názvami upravenými podľa zásad štandardizácie, resp. spisovného pravopisu, sa uvádzajú v zjednodušenej fonetickej transkripcii vo výkladovej časti hesla v zátvorkách za štandardizovanými podobami, napr. Abranovská hora (Abranovska hura), za nárečovými podobami sufixov alebo s kvalifikátorom nár. Zistené nárečové zakončenia v deklinácii sa uvádzajú s príslušným pádom, číslom, príp. aj rodom, s názvom v nárečovom tvare v zátvorke a s lokalitou výskytu so skratkou okresu, napr. G sg. -ó (Do agáčó koncom) v Gemerských Tepliciach RA, I sg. -on (Nad agašon) v Hrachove RS, I pl. -i (Pod agáči) v Zvolenskej Slatine ZV.

Pôvod a slovotvorné prostriedky odvodených apelatív a proprií sa uvádzajú v zátvorke za daným apelatívom alebo propriom (príp. aj s odkazmi na literatúru), napr:

Zo subst. agačiareň, agačáreň (< subst. agáč + -iar-eň/-ár-eň) (heslo AGAČIAREŇ // AGAČÁREŇ); Z OM (P) Adamík, Adámik (< K Adam + -ík/-ik) (heslo ADAMÍK // ADÁMIK). Pôvod motivujúcich apelatív a proprií sa vždy neuvádza alebo sa iba naznačí, hlavne ak je možné vyhľadať si ho v inej literatúre, prípadne sa uvádza len stručne s odkazom na literatúru. Väčšia pozornosť sa venuje pôvodu významnejších terénnych názvov alebo dnes už neznámej, resp. menej známej apelatívnej lexike. Význam sa uvádza iba pri nárečových, archaických, zastaraných a cudzojazyčných slovách, prípadne ak je názov motivovaný iba určitým významom viacvýznamového slova alebo ak ide o menej známu lexému, resp. lexému na okraji slovnej zásoby.

Pri názvoch, ktoré sa utvorili z osobných mien, sa nedá jednoznačne určiť druh osobného mena, ak sa to explicitne neuvádza na kartotečných lístkoch, lebo môže ísť o neúradné rodné (krstné) meno, priezvisko, prezývku, živé meno alebo prímeno. Vo väčšine prípadov ide o priezvisko. Ak je predpoklad, že sa terénny názov utvoril z priezviska, uvedie sa pred osobné meno skratka OM (P). Pri nejasnom, neurčitom pôvode názvu sa pôvod neuvádza. Pravdepodobnosť pôvodu sa zdôrazní skratkami alebo slovami: pravdep., možno, azda, alebo sa vo výklade sa uvedie: Neznámy pôvod. Ak je viac možností pôvodu názvu, uvádzajú sa všetky, prípadne aj ľudové etymológie, pričom autor hesla vyjadrí na ne svoj názor, príp. pochybnosti či možnosť pravdivosti informácií označí slovami: údajne, pravdep. Vo výklade sa uvádzajú aj iné informácie, ktoré môžu byť relevantné, napr.: Pravdep. ide o názov jedného poľa, ktoré sa nachádza v katastrálnych územiach oboch obcí.

Po bodke môže nasledovať zemepisná charakteristika, v ktorej sa uvádza oblasť alebo oblasti frekventovanejšieho výskytu názvov s heslovým slovom, napr.: Ojedinelý výskyt v strsl. a vsl. oblasti, Iba v záhor. oblasti, ap. Pri heslách s 1 – 5 názvami sa geografická charakteristika neuvádza, príp. len vtedy, ak sú názvy koncentrované v určitej oblasti.

Mapy

Počítačový program umožňuje pri každom hesle ukázať areálové rozšírenie na niekoľkých typoch máp. V digitálnej verzii slovníka na internetovej stránke sa použije zobrazenie na mape okresov a na mape spoločnosti Google pri každom hesle. V knižnej podobe slovníka sa použije pri vybraných heslách mapa okresov. Počítačový program umožňuje zobrazovať aj na iných mapových podkladoch, napr. na fyzickej mape, mape katastrálnych území, mape vodných tokov a povodí.

TYPY HESIEL

Základné heslá

Heslá s 1 – 5 dokladmi terénnych názvov

Pri tomto type hesla sa zlučujú položky z častí  1 a 2. Spolu sa uvádza názov objektu, druh objektu a lokalita.

BAHIENCE₄ plt. [-HE-]

1+2 I a Bahience pole Senica SE, Bahience pole Borský Mikuláš SE (Borský Peter), Bahience pole Gajary MA, Bahience lúka, vrch Kostolište MA
3 Zo subst. bahno + -ie-n-c-e. TN označujú bahnité miesta. Vo všetkých lokalitách je nár. Bahence. • Iba v záhor. oblasti.

BAHNOVKA₄ f.

1+2 I a Bahnovka lúka Lovčica-Trubín ZH; Bahnovky les, pole Bátovce LV (Jalakšová), Bahnovky močiar Žemberovce LV, Bahnovky miesto Kusín MI
3 Zo subst. bahno al. P Bahno + -ov-k-a. TN označujú v Žemberovciach LV močiar s množstvom bahna, v Lovčici-Trubíne ZH štrkovito-pieskovitú lúka podľa P majiteľa.

Heslá so 6 a viac dokladmi terénnych názvov 

BAHNO₁₃₄ n.

1 I a Bahno₃₇; Bahná₃₅; Čupové bahno, Malé/­Veľké bahno, Hrubé bahno, Slané bahno, Staré bahno, Zhrnuté bahno, Urbárske Bahno, Marhátovo Bahno, Šturdíkovo bahno, Kozie bahno, Panské bahno; Malé/Veľké bahná, Hrubé bahná; Bahno pod Poliankou, Bahno pri Gašparinke, Bahno u rybníka u Gašparinky, Slané Bahno od Unínskeho; Bahná od hája b Do bahna, Na bahne₂, Na bahno, Nad Bahnom₂, Pod bahnom₄, Pred bahnom, Pred Bahnom, Pri Bahne₃, U bahna₃, V bahne₂, V Bahne, Za bahnom₄, Za Bahnom; Na bahnách₃, Na Bahnách, V bahnách, Za bahnami₃ ♦ a Zadný Vanišovec u Bahna; Pred bahnom močiare, Za bahnom fľaky; Vrch bahien, Vrch bahna III a Bahnovo ♦ Bahnov jarok b Pod Bahnovie brehom
2 a pole₄₉, les₂₁, lúka₁₅, pasienok₉, miesto₈, výš. kóta₆, močiar₅, dolina, vrch, žľab b pole₁₅, les₉, lúka₇, miesto₃, pasienok₃, výš. kóta₃, vrch₂ ♦ a les, lúka, miesto, močiar, pasienok, pole b pasienok
3 Zo subst. bahno. TN označujú vlhké, mokré, bahnité, močaristé miesto, kde môže byť rašelina. V obci Štefanov SE sa v poli nachádza žriedlo síričnato-živičnej jódovej vody, vo Vlkolínci RK miesto s močidlami (kde sa močil ľan). TN Zhrnuté bahno pomenúva povrch flyšového pieskovca v juž. okolí Bardejova. L pl. -och (U bahnoch) vo Vyšných Remetách SO, I sg. -em (Za bahnem) v Kostolišti MA a N pl. -í (Za bahní) v Lábe MA. Kolekt. poses. adj. so suf. -ech (Pod Bahnech brehom) v Nemšovej TN. Názvy Bahnovo, Bahnov jarok v Lovčici-Trubíne ZH sa utvorili z P Bahno. V obci sa P Bahno v r. 1995 vyskytlo 20-krát (DP) a nachádza sa v nej aj lúka s názvom Bahnovka podľa majiteľa. Variantný názov pasienku Pod Bahnovie brehom v Nemšovej TN je Pod brehom. • TN sa nachádzajú v zsl., hlavne záhor. oblasti, väčšie zoskupenie je na Liptove, miest. v strl. a vsl. oblastiach.

Zložené heslá

V heslách, ktoré sú zložené z viacerých heslových slov, sa na prvé miesto dáva spisovné slovo alebo sú heslové slová usporiadané abecedne, napr. ak nemajú spisovnú podobu.

Heslové slová oddelené jednou lomkou

V heslách, ktoré majú oddelené heslové slová jednou lomkou, sú slová (apelatíva alebo propriá), z ktorých sa mohlo utvoriť slovo v názve. V niektorých zriedkavých prípadoch sa slovo v názve nenachádza v N sg. a mohlo sa utvoriť z viacerých apelatív alebo zvyčajne z viacerých morfologických  variantov priezvisk.

BAK / BAKA / BAKO₃₇ m.

1 I a Bak b Pod Bakom, Pred Bakom; Nad Bakovie II b U Bakov III a Bakov₂, Baková₁₄, Bakovo₃ ♦ Bakova jama₄, Bakov háj/­sad/­vrch, Bakovo Humience, Bakova studienka; Bakove košiare, Bakovie sádky, Bakove zeme₂
2 a pole₁₁, vrch₆, les₂, pasienok₂, lúka, pasienok, výš. kóta b pole₂, chotár, les ♦ a lúka₄, pole₄, dolina, les, miesto, sad , vinica, vrch, výš. kóta
3 Z OM Bak, Baka al. Bako. Kolekt. poses. adj. so suf. -ech (Bakech sádki) v Bošáci NM a (Nad Bak�ch) v Bzinciach pod Javorinou NM.

Heslové slová oddelené dvoma lomkami

Do zložených hesiel s dvoma lomkami sú ako spoluheslá zaradené:

a) morfologické varianty významovo zhodných substantív:

ALEJA₃₂ f. // ALIJA₁₃ f. [ALI(J)A] // ALEJ₁₇ f.

1 I a Alej₃, Aleja, Alija₄; Alije; Horná aleja, Dlhá/­Krátka/­Široká₂ alija, Prvá alej, Krížna aleja, Obrázková alej, Čerešňová alej, Čerešňová alija, Gaštanová alej, Gaštanová/­Hrušková aleja, Jabloňová alej, Agátová alej, Agátová/­Brezová aleja, Malinová alej, Malinová aleja, Orechová alija, Brestovská aleja, Kútska alej, Kútska aleja, Plavecká alej, Plavecká aleja, Podpláštska alej, Podpláštska aleja, Šrankovná aleja, Grófska alej, Mäsiarska aleja, Poštmajstrova alej, Padenkovie alija, Višňákova aleja; Krížne aleje; Alej za kaštieľom, Druhá čerešinková aleja, Prvá čerešinková aleja, Za alejou od Halmeša b Na aliji, Nad alejou₂, Pri aleji₃, Za alejou₃; Medzi alejami₂; Pri hruškovej aleji, Za čerešňovou/­hruškovou alejou ♦ a Noviny pod alejou
2 a miesto₂₄, pole₁₂, les₈, výš. kóta₄, lúka₂, vrch b pole₇, výš. kóta₇, miesto ♦ a pole
3 Zo subst. aleja, alija, alej. TN označujú objekty, v kt. sa nachádza cesta al. chodník lemovaný stromoradím, al. rad stromov. Pri predložkových TN v ich blízkosti. Druhovým označením miesto sú značené cesty, chodníky al. ich časti, kt. lemujú stromy, ale aj samotné aleje, príp. len určité miesto v teréne so stromoradím. V Hornom Dubovom TT pl. Alie, v Chudej Lehote BN je št. TN poľa Aleja s variantnými TN Alia, Priehon, Olejka, v Hájskom SA má pole variantné TN Ália, Alej za kašťieľom, Za kašťieľom, Za kašťieľom staré hoštáki, v Záhorí (vojenský závod) MA cesta Plavecká aleja i Alej, miesto Podpláštska aleja i alej. I. sg. -ú (Novini pod alejú) v Stupave MA. Subst. alija, alia v TN sa št. na aleja. • Väčšie zoskupenie v jzsl. a tek. oblasti, inde ojedinelý výskyt.

b) hláskové varianty cudzích slov, ktoré sa rôzne adaptovali a možno ich hodnotiť aj ako samostatné prevzatia:

ÁKOŠ₂ m. [Á-, A-] // OKOŠ₂ m. [-OŠ, -ÓŠ]

1+2 I a Ákoš miesto Vráble NR, Ákoš pole Ivanka pri Nitre NR, Okoš miesto Mojmírovce NR, Okoš pole Ivanka pri Nitre NR
3 Z maď. OM Ákoš al. z maď. adj. akós (< pôv. slovan. akó vo význame "objemová miera 41,97 až 58,6 litrov" + maď. adj. suf. -os), ktoré označuje starú mierku objemu al. z maď. verba akóz "určovať objem suda, resp. tekutiny nachádzajúcej sa v sude" (MÉK1, s. 18). Pole v Ivanke pri Nitre NR má št. TN Okoš, variantné názvy sú Okóš, Akoš, Na Urmínskom.

AGÁT₂₃ m. // AGÁČ₁₈ m. [-Č, -C, -Š]

1 I a Agáč₄, Agát₂, Agáty₅; Vysoké agáty; Agáč za mlynom b Pri agáte₂, U agáta, (V) agáte; Do agáčov, Do agátov, Ku agáčom₂, Medzi agátmi, Nad Agáčom, Nad agátmi, Pod agáčmi₂, Pod agátmi₄, Pri agáčoch₅, Pri agátoch₃; Pod hustými agátmi; Do agáčov koncom ♦ a Stoky od agáča
2 a pole₇, les₄, lúka, miesto b pole₂₃, lúka₃, les2, pasienok ♦ a pole
3 Zo subst. agát, agáč. TN označujú miesta s výskytom stromu al. kra z rodu agát (Robinia), obyč. agát biely (Robinia pseudoacacia). V Košickej Polianke a v Nováčanoch KE v podobe s c namiesto t, č  (Gu agacom). V Hrachove RS v podobe so š namiesto t, č (Agáš). V Uníne SI  poľe s TN U agáta má variantné názvy Dielce u hradskej, U výhona. Vo Varíne ZA názov lesa v podobe Agate s elidovanou predložkou v, variantný názvov je Agáty. V Úľanoch nad Žitavou NZ Agáč, Agáč za mlynom môžu byť variantné názvy jedného poľa. N pl. -e (Agate) v Ratkovskom Bystrom RA, G sg. -ó (Do agáčó koncom) v Gemerských Tepliciach RA, I sg. -on (Nad agašon) v Hrachove RS, I pl. -i (Pod agáči) v Zvolenskej Slatine ZV, -y (Pod hustíma agáti) s nár. variantným TN Pod hustíma agátiki v Cíferi TT, -ami (Medzi agátami) v Sečovskej Polianke VT, -oma (Pod agátoma) vo Vysokej nad Uhrom MI a v Giraltovciach VT. • Csl. výskyt, hlavne v juž. oblastiach.

c) niektoré slovotvorné heteronymá, varianty a dublety:

AGAČIAREŇ₂ f. // AGAČÁREŇ₂ f.

1+2 I a Agačiareň les Neverice ZM; Borodova agačáreň les Pata GA, Forgáčova agačiareň les Neverice ZM, Plaťovská agačáreň pole Čechy NZ
3 Zo subst. agačiareň, agačáreň (< subst. agáč + -iar-eň/-ár-eň) "miesto, kde rastú agáty, agátový porast". V Nevericiach ZM Agačiareň a Forgáčova agačiareň sú pravdep. variantné názvy toho istého lesa.

AGÁTINA₁₁ f. [-TI-, -CI-] // AGÁČINA₆₃ f. [A-, HA-]

1 I a Agáčina₄₄, Agátina₇; Agáčiny₃; Tesárska agáčina, Plaťovská agáčina, Plaťovská agátina; Balatomské Agáčiny; Agáčina nad Veselou, Agáčina nad záhradami, Agáčina nad záhradou, Agáčina pod Poliačkou b Nad agáčinou, Nad agátinou, Pod agáčinou, Pri agáčine, Pri agátine, V agátine, Za agáčinou; Medzi agáčinami, Medzi Agáčinami; Nad Tkáčovou agáčinou ♦ a Závrt v Agáčinách; Kopále pri agáčine
2 a les₃₇, pole₁₄, miesto₆, lúka₅, pasienok₃, výš. kóta₂ b pole₄, miesto₃, pasienok₂, les ♦ a miesto, pole
3 Zo subst. agátina, agáčina (< subst. agát, agáč + -in-a) "agátový les, porast". V Lovčici-Trubíne ZH nár. Hagačina, s asibilovaným c (< ť) v Kališti SK, v Kvakovciach VT  (Agacina), v Sedliskách VT  (U agaciňe) a v Malej Domaši VT (Pri agaciňe). V Šišove BN variantný názov Agátčina (pravdep. chybný zápis na mape). • Väčšie zoskupenie v nitr., tek. a jstrsl. oblasti.

d) pravopisné podoby osobných mien (priezvisk), z ktorých sa terénne názvy utvorili alebo sú ich súčasťou:

ADAMKO₅ m. // ADÁMKO₂ m.

1 III a Adamkov₂, Adámkov, Adamková₂, Adámková ♦ Adamkova mláka
2 a lúka₃, pole₃, les₂, miesto, vrch, výš. kóta ♦ a les
3 Z OM Adamko (< K Adam + -k-o). Št. TN lesa v Hornej Maríkovej PB je Adamkov, variantný TN je Adámkov podľa P pôvodného majiteľa Adámka a Pagaňov. V Trenčíne TN Adamkova i Adámkova podľa OM Adam, resp. hypok. podoby Adamko človeka, kt. mal v panskom hájiku postavenú hájovňu. Vrch Adamkov v Javorníkoch sa nachádza v katastrálnych územiach obcí Horná Mariková PB a Papradno PB.

ÁRVAI m. // ARVAJ m.

1+2 II ♦ a Árvaiho lúka lúka Revúca RA III ♦ a Arvajovie dolinka les Turčianske Jaseno MT (Horné Jaseno)
3 Z P Árvai, Arvaj (< maď. podoba Árva krajového názvu "Orava" + -i). Kolekt. poses. adj. so suf. -e (Arvaje doľinka) v Turčianskom Jasene MT. Majiteľ lúky v Revúcej RA mal P Kukla, ale zmenil si ho na maď. Árvai, variantné nár. názvy lúky sú Árvaiška, Jankovia jama/jema) (KRŠ, s. 129).

Odkazové heslá

Na heslové slová v zložených heslách a hláskové varianty heslových slov v hranatých zátvorkách za heslovým slovom sa vytvárajú odkazové heslá v prípade, ak nenasledujú za sebou v abecednom poradí a sú od seba viac vzdialené (je medzi nimi viac ako 5 krátkych hesiel). Odkazové heslá sa nevytvárajú na heslové slová v zložených heslách, ak ide o variantnú hláskovú zmenu dĺžky.

OBROD p. ABROD

BAHENCE p. BAHIENCE

TECHNICKÉ PARAMETRE

Serverová časť systému je naprogramovaná v jazyku Ruby s pomocou frameworku Ruby on Rails, ako úložisko dát slúži relačná databáza PostgreSQL, klientská časť sa realizovala v jazyzu JavaScript. Program vytvoril a spravuje Mgr. Martin Povolný. Tento softvérový nástroj pre slovníkové dáta, implementáciu systému a prípravu mapových podkladov sa vyvinul špeciálne pre Slovník pomístních jmen na Moravě a Slezsku a bol prispôsobený pre lexikografické spracovanie slovenských terénnych názov. Východiskový program vznikol v spolupráci s Fakultou informatiky Masarykovej univerzity v Brne.